Ha valaki ma úgy követte végig a törvényhozás 30. ülésének
mai napját, hogy számára az nem volt munkaköri kötelesség, az egy mazochista
állat, azt kell hogy mondjam. Bár a hosszú kések éjszakája idején még nem ebben
a szférában dolgoztam, azért már láttam egy s mást ebben a parlamentben. A mai
nap rendkívül indulatos volt. Szinte fröcsögött a tajték, komolyan mondom,
jobban, mint az őszi nagydíjon a lovakról.
Ma mindenki úgy érezte, osztottak
neki lapot. Sorrendben a következő parlamenti képviselőkszóltak hozzá: Berényi,
Andruskó, Berényi, Fronc, Rafaj, Gál,Hort, Biró, Belousovová, Podmanický,
Szigeti, Bélásová, Rafaj, Rydlo, Tóthová, Horváth, Mikloško, Biró, Rafaj,
Szigeti, Paška, Senko, Miklós, Senko, Miklós, Mušková, Vestenický, Jarjabek,
Senko, SZögedi, Podmanický, Halecký, Rafaj, Tóthová, rosová, Ptrák, Švidroň,
Rydlo, Miklós, Gál, Nachtmannová, Tóthová, Petrák, Slabý, J. Paška, Berényi, J.
Paška, Číž, Minárik, Bugár, Biró, Podmanický, Bélásová, Miklós, Szigeti,
Belousovová, Bugár, Švidroň, Číz, Szigeti, Bíró, Bélásová, Berényi, Mušková, J.
Horváth, Bugár, Miklós, Biró, Tóthová, Berényi, Mečiar, Szigeti, Mečiar,
Kotian, Mušková, Szigeti, Paška. Hát ilyen már régen volt. Két beszédet emelnék
ki, az egyik Vladimír Mečiaré, a másik a házelnöké.
Vladimír Mečiar beszéde 34 ezer karakter terjedelmű. 18
flekk. 2,7 újságoldal, amin nincs kép. Ennyi baromságot már régen hordtak
össze. Mečiarnál a kiindulási alap teljesen téves. Én nagyon sajnálom a 19.
században elnyomott szlovákokat. De mi közöm hozzá? Nem tehetek róla, hogy
elnyomták őket. Ugyanígy nagyon sajnálnám, ha igaz lenne, hogy Magyarországon
elnyomják, asszimilálják a szlovákokat. Sorry, de én itt élek, Pozsonyban, nem
tehetek róla. Arról sem, hogy zászlót égetnek, vagy hogy van Magyar Gárda. Ezeket bármilyen összefüggésben emlegetni a
szlovákiai magyar gyerekek könyveivel kapcsolatban - nincs is tán rá szó, hogy
micsoda, a faszság és a demagógia nem fedik le kellőképpen a jelentésterületet.
A másik Pavol Paška beszéde. Sajnos, ez érthetetlen okokból
nincs fent végig. Paška úgy indította beszédét, mintha államférfi lenne, aztán
meg elpicsázta Gyurcsányt, de nagyon durván, egy nappal a Szilivel való találkozó előtt. De azt nem mondta, hogy mi közük a felvidéki
magyaroknak Gyurcsányhoz, csak azt mondta, hogy zavarja őt a Felvidék szó.
Mindenki a saját, nacionalista választóinak való üzengetésre
használja a tankönyvkérdést, hogy miből fog a szlovmagy nebuló tanulni, az
kurvára senkit nem érdekel. Túszok vagyunk.
Az ugrás után elolvasható a teljes Mečiar-beszéd, és a
Paška-beszéd közzétett része. (a végén jutalom)
Faktické nemáte. Nech sa vám nehnusí. Aj tak si z toho nič
nerobím. Dámy a páni, veľa razy v tejto polemike bolo povedané, že či chce
niekto poslancom maďarskej koalície, alebo občanom maďarskej národnosti
potrestať za historickú minulosť. Chcem povedať, že občania Slovenskej
republiky maďarskej národnosti nesmú byť zajatcami ani historickej minulosti,
ani súčasných chýb niektorých nacionalistických skupín politiky maďarského
štátu. Sú to plnoprávny svojprávny občania Slovenskej republiky s právom niesť
túto občiansku hrdosť so sebou. Nestotožňoval som sa s tým a aj otvorene som
hovoril všade a aj tu, že všetky urážky občanov maďarskej národnosti alebo
akejkoľvek národnosti alebo etnika pre príslušnosť etnika sú popieraním zmyslu
obsahu a ústavnosti Slovenskej republiky. Nikto nič také nechcel a ani nechce.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré ste povedali a otvorili, že treba dobre počúvať čo
poslanci Strany maďarskej koalície hovoria, ako veci vnímajú a cítia, to isté
patrí aj naopak. Treba tiež dobre počúvať a vnímať, ako zástupcovia celého
štátu alebo poslancov Slovákov aj tí, ktorí volia z maďarskej národnosti a z
iných národnosti, tiež rozmýšľajú, čo vidia a cítia. Ak si robíme historicky
exkurz, to nie preto, že chceme niekoho zaťažovať predsudkami alebo vinou. Ale
preto, aby sme pochopili korene, z čoho niektoré názory vychádzajú, z čoho idú,
ako sa tá historická niť tiahne povedzme dvomi, tromi storočiami. Dneska sa
prejavuje ako novinka, pritom je to 300 rokov staré. Iba podoba, v akej sa
predstiera, je tá istá. Dámy a páni, pokiaľ ide o stanovisko Ľudovej strany
Hnutia za demokratické Slovensko k tomuto návrhu, sme proti. Ale absolútne
proti. A treba aj povedať, že prečo. Tie dôvody sú v podstate trojaké. Sú
dôvody historické, politické aj právne. Pokiaľ ide o celú diskusiu ktorá
prebieha a rámca do ktorého sa zaviedla, tak práve pre rastúce napätie a
rozhovor o tom, že slovensko-maďarské vzťahy sú zlé, alebo sú krízové a hrozí
ešte zhoršenie, tak kto sú títo strachopudi a roznášači klebiet? Medzi
Slovenskou a Maďarskou republikou sú normálne vzťahy vzájomnej úcty a
spolupráce. Medzi niektorými skupinami občanov Maďarskej republiky a politikou
slovenskou je rozpor. A treba si vysvetliť v čom a prečo? A kde si akoby vaša
strana a aj časť vašich voličov sa dostávala do vleku, že nie je celkom jasné,
kto je kde. Ja som sa stretol nedávno s občanmi maďarskej národnosti a mi
hovoria, kto vraví, že je tu nepokoj a že sú vzťahy zlé? Sme priatelia rodinne
poprevezovaní, dobrých vzťahoch, na mieste nemáme problém, ale v médiách a na
verejnosti a medzinárodne sa prezentuje bože, už aby prišli medzinárodné sily
zachrániť, čo? Slovenské tabule v obciach? To majú prísť riešiť modré prilby,
alebo kto to má riešiť? O čom je tu spor? O týchto tabuliach. Ktorý trvá
desiatky rokov. Nedávno sa ma pýtal redaktor, že aký je zmysel tak dlho robiť v
politike. Pamätám. Od roku 1990 všetky rokovania, pri všetkých som bol alebo o
všetkých vedel. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré s týmto súvisia, treba ich
vysvetliť bližšie. Ak hovoríme o povahe slovensko-maďarských vzťahov sú
upravené nielen mnohostrannými vzťahmi. Sme v Európskej únii, platia u nás v
jednom i druhom štáte rovnaké normy a sme odsúdení na spoluprácu. Ani Slováci
sa nebudú odtiaľto sťahovať, ani Maďari. Musíme nájsť spôsob spolužitia tak,
aby bol výhodný pre obidvoch. A nemôže byť menšina považovaná za jablko sváru.
Za rozdeľovník, za svorník? O tom bola diskusia v Národnej rade už v roku 1991-92. A namiesto toho sa stáva
zámienka pre rozdeľovník. A nemyslím si, že na vine je len menšina. Na vine je
aj politika, ktorá v Maďarskej republike vzniká a ktorá s touto menšinou
počíta, kalkuluje, chladne vo výpočtoch, ktoré sú úplne cudzie. Pokiaľ ide o
pocit Slovákov prečo reagujú veľmi precítene na všetko čo v tejto oblasti sa
pohne, či chcete, či nechcete, musíme sa vrátiť do XIX. storočia a možno aj
trošku predtým. Ja nevravím, že vzťahy tu boli zlé. Boli dobré. Ale maďarizácia
dohnala Slovákov na pokraj národnej záhuby. Preto, čokoľvek sa v tomto smere
pohne, slovenské politické myslenie v naprostej väčšine s výnimkou istej
skupiny ľudí reaguje podozrievavo. To bolo treba zažiť. To sú veci ešte príliš
živé. To sú ešte generácie, ktoré na to spomínajú. A to nie je len XIX.
storočie, maďarizácia. To je povedzme rok 1898, kedy bol zákaz používať obce s
nemaďarským označením. A násilne obce so slovenskými názvami dostali názvy
maďarské. Bola to urážka, alebo likvidačné snahy, keď sa rodiny maďarizovali,
menili mená, úrady sa získavali vďaka tomu, že sa maďarizovali a podobne, že sa
odnárodňovali celé skupiny ľudí, že sme sa dostali na pokraj, že nebolo v
podstate ani politickej sily ktorá by kdesi po roku 1918 reálne vystúpila, že
toto ohrozenie, tento pocit ohrozenia, existuje. A nielen z tohto obdobia. Ten
vývoj potom pokračoval ďalej. Prišiel rok 1918, uznané medzinárodné dohody,
uznané medzinárodné hranice a maďarské vojská sú naďalej na Slovensku, okupujú
a odmietajú ho opustiť. Prichádzajú vojská pod vedením talianskeho generála,
vytláčajú, zastavili na istom bode, hoci mali ísť ďalej, mali prejsť až po
Miskolc, prestávajú v horúcich bojoch s použitím zbraní a s mŕtvymi vytláčali
tieto vojská von. Prichádza Maďarská republika rád, armáda napriek tomu, že
patrila k Uhorskej, vstupuje do týchto služieb a hovoria, radšej s červenými
obsadiť naspäť, ako prísť o tieto územia. A znovu horúce boje. Krvavé boje,
ktoré boli medzi slovenskými, českými a vojakmi maďarského štátu. Vtedy ešte
Maďarskej republiky rád. To poznamenalo minulosť či chceme či nechceme. Druhá
vojna ktorá bola. Tretia bola okupácia v roku 1938-45. Dneská som počul ako keď
zoberiem preklad, jačmienok zvolenský, hovorí znovu o Benešových dekrétoch. Keď
sa vrátime do roku 1938-45, tak hodnotí to slovenská história ako obdobie
okupácie a dohody fašistických síl. Na okupácii a rozdelení Slovenskej
republiky. Na potrestaní mnohých Slovákov len za to, že sa hlásili k slovenskej
národnosti, keď s desiatimi kilami museli opúšťať územie dostali na odchod 8
hodín alebo z večera do rána celé rodiny utekali preč. A to sme zabudli? To v
slovenskom povedomí a v slovenskej politike ako krivda existuje. Za krivdy roku
1938-45 som sa ako predseda vlády a bývalý predseda parlamentu František
Mikloško ospravedlnil spätne to nikto neurobil. V deväťdesiatom roku pán Bugár.
Aj Maďarom. Máte záber maďarskej televízii, kde som to vyslovil ako prvý a ako
prvého ma vtedy aj zverejnili ako jediného a prvého európskeho politika, ktorý
som tieto chyby priznal a ospravedlnili sme sa. Ale spätne nikto. Pokiaľ ide o
obdobie roku 1938-45, veď to nebolo obdobie len okupácie južného Slovenska. Veď
vtedy pod istým tlakom zvonku všetci občania, alebo drvivá väčšina, až na
myslím, že pol percenta ľudí, vystúpila zo slovenského štátu a stali sa občanmi
maďarského štátu. A aký blahobyt to prinieslo? Keď začala Horthyho armáda
bojovať na východnom fronte felvidecky Maďari išli v prvých radoch a zomierali
v ruských zákopoch. A je napísaná aj jedna verzia nepamätám presne prameň,
maďarského predsedu vlády, ktorý hovoril, Maďarsko neutrpelo veľké strany, lebo
zomierajú felvidiecky Maďari. A počítať, koľko ich zahynulo. Veď to bola krv
pre občanov maďarskej národnosti, ktorí platili za túto okupáciu. A dneska,
keďže sú to plnoprávni občania, tak hovoríme, toto nie je cesta. Znovu tam bolo
vojnové stretnutie, znovu horúce boje. Znovu aj ten rok 1938-45 ayšetrovať,
ale v tom istom týždni dvaja Slováci ožratí hajlovali. Po práve sú vo väzení.
Prečo boli pustení títo, ak ktorákoľvek väčšia skupina prekročila hranice. Aká
je sila, ktorá ju zastaví, prečo Slovenská republika neuplatní dôsledne zákony.
Na týchto ...pustení títo a ktorákoľvek druhá väčšia skupina pre... (Pozn.
prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) hranice. Aká je sila, ktorá ju zastaví?
Prečo Slovenská republika neuplatňuje dôsledne zákony aj na týchto extrémistov
a nerieši veci tak, ako má podľa zákona svojej republiky, ale majú akési no
však, aby sa nepovedalo. Zákony Slovenskej republiky musia platiť aj pre hostí,
ktorí sem prídu ako hostia. Kto je nevítaný hosť, musí niesť svoje dôsledky.
(Potlesk.) Toto je to, čo nás znepokojuje, že títo ľudia môžu prísť do vlády.
No a teraz, ako máme rokovať? Ako ustrašenci? Máme sa pýtať maďarskej vlády:
"Bože, čo máme robiť?" Čo nám krachujúci pán predseda vlády s jeho
politikou a s jeho hrozbou a priznaním, že klamal vo dne, klamal v noci a
klamal stále Maďar národ a celý maďarský štát a verejnosť. Čo nám chce povedať?
Hovorí nám: "Prečo bijete ľudí v Dunajskej Strede? A vysvetlite mi
to." Ale ten istý pán predseda vlády a minister vnútra nechali aj rovnaké
politické zoskupenia mlátiť v Budapešti skoro dva mesiace. Ale tie zoskupenia
dennodenne bojujú, bojovky nastupujú, dokonca tam aj ten tank T34 aktivujú a
mlátenie trvá. Chce nám pán minister vnútra vysvetliť, prečo výtržníkov mlátia?
To je jedno, aká je národnosť. To je otázka vzťahu k zákonu a k štátnej moci.
Ak sa trestá za ňu takto v Budapešti, tak aj na Slovensku. To je nie pre
národnosť. To je pre príslušnosť a správanie vo vzťahu k zákonu. Takže
hysterizovať to, pretože to boli Maďari, je politická krátkozrakosť a hlúposť
týchto istých ľudí z týchto zoskupení. To ... (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne
vyslovené.) maďarská vláda dva mesiace, na uliciach nočné bojovky, nočné
stretávky, aktívy všelijaké, zrážky. Parlament bol obkolesený kordónom niekoľko
týždňov, aby sa doňho nedostali práve tieto bojovky. Nie občan maďarskej
národnosti je náš nepriateľ. Tieto neofašistické sily sú naším nepriateľom.
A zbytočne tuto, povedzme, aj inak vcelku v mnohých názoroch rozumní, pán
poslanec, najmladší z vášho klubu, (Hlasy v sále.) ja viem, že je Berényi,
hovorí o mnohých veciach rozumne a teraz hovorí: "maďarské zákony sú
liberálnejšie". Môže byť nástup a tolerovanie fašizmu liberalizmom? Veď to
sú ideológie, ktoré sú nezlučiteľné. Ak jeden zákon má niečo, čo to zakazuje a
druhý nemá, tak oprávnene sa pýtame toho druhého štátu, prečo týmto silám
nebránite, keď už niekoľkokrát takíto extrémisti ohrozili svoje okolie a
bezpečnosť v strednej Európe. A tá naša otázka môže ísť ďalej. Nebola použitá
teraz, keď maďarská politika okrem politickej krízy má aj ekonomickú a sociálnu
krízu. A tá ekonomická kríza bude podstatne horšia, ako sú odhady tejto vlády.
Podstatne horšia. Bude tam ťažko ľuďom. A vždy v týchto chvíľach a takýchto
momentoch radikáli nastupujú a hovoria: "my sme cesta, my sme
riešenie". A toto nás znepokojuje. Prečo potom nemajú právne a politické
zábrany, kým vo všetkých ostatných štátoch majú. Veď denacifikácia bola jedným
zo záverov víťazných mocností v 1945, ten program trvá, nikto ho nezrušil.
Takže v tom je ten problém, ktorý hovoríme, že prečo tá politika nie je dobrá a
nesmeruje k dobrému.
Ďalej je tu otázka postavená aj na iných princípoch. Pokiaľ ide o politické
vplyvy v ústave Maďarskej republiky je zakotvené, že vždycky, keď predseda
vlády vystúpi, tak hovorí: "Som predseda vlády 15 miliónom Maďarov."
No ale vláda sa buduje podľa princípu občianskeho i štátneho. Prečo chce byť
predstaviteľom tých, ktorí povedzme teraz majú Fica, predtým mali Dzurindu,
predtým mali mňa? Prečo? Musí rešpektovať túto skutočnosť. Nemôže princíp
etnicity postaviť na princíp občianstva a štátu. To je to, na čom zhorelo
fašistické Nemecko, na čom zhorelo fašistické Taliansko a z čoho vznikla druhá
svetová vojna v celej strednej Európe s veľmi krvavými následkami. Ideológia,
ktorá už nemá mať miesto v našej budúcnosti. Tá budúcnosť je postavená na iných
princípoch. Toto už byť nesmie. A to je otázka politiky, ako sa na tieto iné
princípy preorientuje. Je mi jedno, akej ste národnosti, hodnotím a vidím pred
sebou človeka. Je jedno, aký je.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré tu boli predmetom rokovania Národnej rady a neboli
ste na nich prítomní, to je problém, ktorý je aktuálny a to sú takzvaní
poslanci Karpatskej kotliny. Takzvaní, lebo taký poslanec nie je a nikto ho
nevolil. Karpatská kotlina neexistuje ako územný región, existuje ako nejaká
pokrývka, ktorá má niečo povedať, ale otázka pre kolegov zo Strany maďarskej
koalície, prečo spochybňujete sami seba. Slovenská republika je zvrchovaný
štát. Máme kopu zákonov, ktoré zakazujú poslancovi byť v eseročke, aby nebol
konflikt záujmov a nebol podriadený týmto záujmom. A treba prijímať osobitné
zákony, alebo stačí článok 1 ústavy, článok 2 a 3 ústavy, ktoré hovoria, že je zvrchovaným
štátom, že použijú (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) štátne inštitúcie
a poslanec je inštitúciou štátu, robí len to, čo im zákon dovoľuje. Ktorý zákon
dovoľuje, aby podľa etického princípu sa stali jednotkou alebo organizačnou
súčasťou cudzieho parlamentu. Spochybňujete svoje mandáty. Keby to išlo pred
ústavný súd, tak ste na pol roka bez mandátov. Nemôžete porušovať tento
princíp. Ako nemôžete byť v eseročke ani ja, ani vy, tak nemôžete byť podľa
etického princípu akoukoľvek organickou súčasťou, alebo riadiť sa pokynmi iného
štátu. Tam to hovoríte, že by tieto veci mal riešiť v rozhovore predseda parlamentu
s predsedníčkou parlamentu Maďarskej republiky. To sa nedá. Predseda
slovenského parlamentu nezmení ústavu. Ak by prekročil niečo v tomto rokovaní,
spochybní sám seba. Tak nespochybňujte seba a svoje mandáty. Prečo to robíte?
Ste plnoprávni, zvrchovaní, rovnocenní zástupcovia občanov Slovenskej
republiky! Nie ste zástupcovia žiadneho regionálneho zoskupenia, žiadnej
kotliny, žiadnej karpatskej dediny, nie ste zástupcovia etník medzi národmi v
slova zmysle (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) Môžete všetko, čo vám
zákony tohto štátu dovoľujú. Nemôžete si brať viacej. Etnicita mala byť viac?
To je minulosť Európy. Budúcnosť je postavená na inom.
Ďalej sa dostávame do otázok, ktoré aj dneska súvisia vo vzájomných vzťahoch s
niečím. Včera strana Jobik blokovala nejaké priechody. Má to byť nátlak na
tento parlament, vyhrážka, alebo čo? Majú Slováci prijať odvetné opatrenia? Je
to všetko jednoduché. Schengen máme, ale nevylučuje, aby štáty, pokiaľ cítia,
že na ich hraniciach niečo nie je v poriadku, mohli zaviesť aj iný režim. To je
nie vyhrážka, to je sebaobrana. Takže tiež musíme zvažovať, že do akej miery
kde ideme, pretože aj to slovenské politické myslenie a tá väčšina obyvateľstva
niečo pociťuje. Nie ohrozenie a nenávisť. Opatrnosť a nedôvera. Pokiaľ sa veci
nedostanú do takého štádia, že sa môžu akceptovať.
Ďalej, pokiaľ ide o otázky, ktoré som hovoril v tom duchu, že by sme mali proti
prijatiu takéhoto zákona námietky právne. Prvá námietka. Ústava Slovenskej
republiky hovorí o rovnakých právach a povinnostiach všetkých občanov. A tuto
máme prijímať zákon, ktorý hovorí iba o tých deťoch, ktoré sú na školách s
vyučovacím jazykom maďarským. Keď sme prijímali zákony od 1990 po 1996, nemohli
sme prijímať pre deti s jazykom rómskym, ani s jazykom rusínskym, lebo tie
jazyky ešte vtedy neboli kodifikované. Čiže dneska, keď sa majú prijať
špecifické zákony pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých je vyše
60 % detí maďarskej národnosti alebo maďarských rodičov, je tam aj veľký počet
detí Slovákov, tak sme potom v situácii, že prečo nie rovnosť voči ostatným. To
nejde. To je ústavná námietka. Keby to aj parlament schválil, máte hneď ústavnú
námietku na ústavný súd, porušenie občianskych práv a rovnosti občanov pred
zákonom. Nie je možné inak.
Ďalej je tam takisto veta, ktorá hovorí o tom, že ako štát musí pristupovať k
národnostným menšinám. Je tam povedané: "výučba v jazyku menšín je
zaručená Ústavou Slovenskej republiky". Nikto ju nechce rušiť. Keď sa
prijímala ústava, bola diskusia o tom, či nemáme prijať aj európsku normu
všeobecne platnú, že práva menšín nie sú naplnené aj vtedy, ak sa nevyučuje v
jazyku, ale vyučuje sa jazyk. Pre niektoré menšiny by to bola záchrana, pretože
vyučovanie v celom systéme sa im nedá poskytnúť. Ale jazyk môže byť, ale nie je
to v ústave. Ako ústavné právo je to otvorené pre budúcnosť pri ústavných
zmenách.
Pokiaľ ide o ostatné zákony, veď preboha, tu je vývoj nejaký od roku 1990, keď
boli prvé rokovania medzi VPN a zástupcami vtedy ešte nie SMK, vtedy boli tri strany,
kde sa dohodlo na 20 %, že bude rešpektovaný tento cenzus tam, kde je občanov
národnostnej menšiny 20 %. Potom prišiel zákon, ktorý hovoril o označovaní obcí
a záväznom označovaní obcí po dohode so Stranou maďarskej koalície, vtedy troch
strán a so všetkými reprezentantmi a dohodli sme sa, že na Slovensku vo
všetkých dokumentoch oficiálnych budú platiť označenia v jazyku slovenskom, to
je zákon tabuľový a že tie tabule budú mať len lokálny význam. To sme sa
dohodli. Ak ten zákon bol prijatý, učebnica je dokumentom štátu, je to akt,
ktorý vydáva minister za peniaze štátu, je to verejný dokument. Ak boli vtedy v
rozpore, tak sme hovorili, bude to rozpor dovtedy, kým nevydáme nové. A tento
zákon nikto nezrušil, čiže popri tabuľovom zákone o označovaní miest a obcí má
existovať druhý? Tento zákon pokračoval potom v zákone o geodézii, pokračoval v
zákone o dvojjazyčnosti v školách, pokračoval o vedení dokumentácie v školách s
iným vyučovacím jazykom, najmä maďarským, o vedení dokumentácií v jazyku
slovenskom aj v jazyku maďarskom detailizovanom a presnom, pokračoval v ďalších
medzinárodných dokumentoch, kde sme jasne povedali, práva občana sú práva
občianske individuálne, nie kolektívne. A občan môže svoje právo uplatniť a
nemusí.
Návrh zákona, ktorý dávate, je zákon, ktorý berie právo výberu občanovi. Vy
nariaďujete vo všetkých školách s vyučovacím jazykom maďarským rozprávať a mať
len názvy maďarské. A teraz povedzme, aké sú to názvy, z ktorého obdobia? Veď
predsa na tomto území sa premlelo veľa národov, veľa historických zmien, menili
sa názvy obcí aj počas obdobia, keď tu boli len Slováci a vlastne taká zmes tu
bola stále, to sme tu boli Husiti, ktorí pomenili niektoré názvy, Bratríci
pomenili niektoré názvy na južnom Slovensku a čírilo sa to celým Slovenskom,
tie názvy boli stále živé. Deväťdesiat rokov ako reakcia na násilnú maďarizáciu
platia názvy miest a obcí, ktoré sú oficiálnymi. Sú to vlastné názvy miest a
obcí. Otázka filozofická pre nás je, prečo časť občanov, aj rodičov
slovenských, aj rodičov maďarských, ktorí chodia do školy s vyučovacím jazykom
maďarským, nesmie poznať vo svojej vlasti mená miest a obcí, v ktorých žijú.
Niektorí ste tu začali kričať takú hlúposť, že je to v rozpore s gramatikou
jazyka maďarského. Vôbec nie. Prečo musí byť Kassa város a nemôžu to byť Košice
város? Prečo ktorákoľvek dedina nemôže byť volaná faluba, tak, ako po maďarsky
volaná má byť a meno obce tak, aké reálne existuje. Idete robiť obce 38, 45?
Veď to je urážka historickej bolesti Slovákov a Maďarov, ktorá je spoločná.
Idete robiť názvy z obdobia maďarizácie po roku 1898, keď boli slovenské názvy
zakázané? Bolestné. Ako po mne chcete, preboha, aby som za toto zahlasoval a
odobril túto politiku o stodesať rokov neskoršie. To je bolesť, dodnes v
povedomí zostáva, ale nie je to pomsta. Je to niečo, čomu sa vyhýbame, čo
obchádzame a nechceme to jatriť sami a nejatrite to ani vy. Ten ... (Pozn.
prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) je v tomto smere netaktný, urážlivý.
Nemôžeme to urobiť. Keby ste čokoľvek robili, nemôžeme urobiť. Ja viem, že časť
politickej scény je naklonená, aj ste nás trošku rozhádzali s týmto návrhom. Sú
takí, ako my, čo hovoríme nie, platia zákony. Povedali sme, platí status quo. A
čo to je, to status quo? To je faktický stav v učebniciach, alebo faktický stav
v zákonoch? Sami idete do zákona, lebo viete, že ten zákon musí meniť iné
zákony, ale nedávate to ako pozmeňováky. To budú platiť dva zákony v tej istej
veci? No nemôžu. Niekto to musí vykladať a to jedine ústavný súd, ktorý to musí
potom povedať, či môžu byť na tú istú vec, dokonca je tam 6:1, k tomuto jednému
zákonu šesť iných zákonov, plus ústava. Ako môžeme takýto rozpor prijímať a
takýto rozpor púšťať do obehu? Aj keď je to zdanlivá maličkosť. Ale tá
maličkosť je bolestivá, súvisí s niečím, čo súviselo s veľkými traumami,
stratami a bolesťami. A nehovorím o pomste, hovorím o vlastnej bolesti, ktorá
bola a pociťovali aj mnohí ľudia, jednoduchí ľudia bez ohľadu na národnosť,
lebo tí ani vtedy nemali problémy so spolužitím. Preto nechceme toto prijať.
Preto my hovoríme, platia zákony, platí status quo a tento zákon je mimo status
quo. Nemá tu čo robiť.
Ďalej sú naši kolegovia z SNS, ktorí pri koaličných rozhovoroch hovoria, nech
ideme na kompromisy, ale sú naši kolegovia zo Smeru, ktorí na koaličných
rozhovoroch povedali: "Zákon nepodporíme.", prišlo na prvé čítanie,
hovoria: "Pustíme ho do druhého, potom to zastavíme." a dneska
hovoria: "Ideme dávať návrhy, ktoré budú kompromisom." S čím? S našou
históriou? Svedomím? So zvrchovanosťou Slovenska, zvrchovanosťou štátu a
jazyka? V tomto smere máme robiť kompromisy? Nevieme to urobiť poniektorí. Nedá
sa to, ale vždy sme sa vedeli dohodnúť. Nech bolo akokoľvek, rokovali sme a
vedeli sa dohodnúť aj za ťažkých podmienok, aj všelijakých napätí.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré ešte súvisia s touto vecou a sa veľmi nabaľujú a
spájajú, ja viem, že niečo v podvedomí ľudí sa upevňuje z minulosti, ktorá je
krutou minulosťou pre 4,5 alebo 4,6 milióna občanov tohto štátu, krutou
spomienkou. Prečo ich urážate a robíte im to, čo ich bolí? Nás to bolí. občanov
tohto štátu krutou spomienkou. Prečo ich urážate a robíte im to, čo ich bolí.
Nás to bolí. Nechceme sa vracať k tomuto. Ak tie slová majú slovenský kmeň
alebo kmeň po roku 1918. Maďarčina má dostatok prípon, má dostatok pozmeňovania
tohto základu na to, aby bola vyjadriteľná v jazyku maďarskom. O čom je to
potom. Odmietate prijať tento slovenský kmeň a ten vývoj tých 90. rokov s
výnimkou obdobia okupácie 1938 - 1945. Veď o iné nejde. Len toto je ten
problém, z ktorého sa nabaľuje a vzťahy slovensko-maďarské a radikalizmus a
ideme vám ukázať a deti pôjdu a dospelí pôjdu, a treba vyriešiť napätie, ktoré
je v v tom a to napätie okrem tejto budovy a pár nacionalistov. Kto ho má? Ja
ho nemám doma, ale nesúhlasím s tým čo sa robí. Ja nemienim kvôli tomu ani
hysterizovať, ani urážať nikoho za to, že je inej národnosti. Sú tam ľudia
veľmi rozumní a čo som posledne s nimi rozprával aj priateľský. To idem aj
týmto vysvetľovať niečo, že má tu vzniknúť niečo to bude nedôveru prehlbovať.
Základná stratégia, či sme si rozumeli, či nerozumeli po roku 1992. Od 1.
januára 1993 vychádza z princípu Slovenská republika je štát občanov. Úloha
štátu je občanov spájať a zjednocovať. Nie rušiť ich identitu, zjednocovať a
spájať. Namiesto kopania brázd hľadať niečo čo bude spoločné. Hľadať to v
kultúre, hľadať to v školstve, hľadať inde. Ja nehovorím, že za všetko môžete
vy. Uvediem príklad, napríklad, ktorý ma tiež bolí a položil som aj na papier a
hovoril som o ňom veľa aj na koaličnej rade. Stav slovenského školstva na juhu
Slovenska. Pochopiteľne, keď sa rušili školy slovenské a rušil ich Martin Fronc
z KDH ako teraz slovenský politik, tak súčasne pri poklese počtu národnosti
maďarskej vznikli o tri školy národnosti maďarskej viac. Budem preto nadávať,
že je viacej maďarských škôl? Budem nadávať, že bolo zrušených toľko škôl, ale
súčasne budem hovoriť, že aj táto vláda robí chybu, aj minister zo Slovenskej
národnej strany, keď za tri školské roky ho nemôžem dostať k tomu, aby poskytol
pomoc školám s vyučovacím jazykom slovenským. Sú horšie technicky vybavené,
priestorovo, pedagogický zbor vybavený, elektronicky vybavené. Hovoríme o
rovnosti detí pri vstupe do škôl, deti, ktoré tam idú do škôl s vyučovacím
jazykom maďarským a to keď idú deti do slovenskej školy a sú maďarských rodičov
nedostanú, dostanú rôzne sociálno-ekonomické zvýhodnenie rodičia a deti. Keď
idú na druhú stranu nedostávajú nič. Okrem toho, že ja neviem kto to platí,
neviem skade na to majú peniaze tak vytvára to medzi tými deťmi zbytočné
napätie a zbytočnú nerovnosť. Nemusí to byť. Napríklad ak sa podarilo za
minulej vlády nielen ministrovi, ale aj tým predtým efektívne evidovať maďarské
školstvo, veď je to školstvo na území Slovenskej republiky. Ale rovnosť občanov
žiada, aby aj tí, ktorí chodia do škôl s vyučovacím jazykom slovenským mali
takúto šancu byť v rovnako vybudovaných školách, byť rovnako technicky
vybavených školách, byť rovnako dobrý v objektoch a dostávame sa potom do
problému, ktorý ide z tohto parlamentu ďalej. Sú starostovia, ktorí neprijímajú
slovenské školstvo a nechávajú ho ekonomicky vyschnúť. Štát by mal do toho
vstúpiť a ja som z koalície a musím priznať s ministrom sa neviem dohodnúť. Tri
školské roky. Až som musel pohroziť, že to budem zverejňovať všetko a začnem
menovať školu za školou. To je náš problém, ktorý tiež tu máme a nie som za to,
aby sme ho zhadzovali iba na SMK. Vyžaduje sa väčšia spolupráca v oblasti
kultúrnej. Vôbec mi nevadí, keď niekto hovorí maďarský jazyk, vie o jeden jazyk
viacej. Moja mama ho tiež vedela. Ale vadí mi, keď z tejto odlišnosti bude
vyvodzovať princíp na rozdelenie. Budem dobrý, len keď. Na tomto sa ešte žiadna
dobrá budúcnosť nepostavila.
Samozrejme, že juh má veľa problémov ekonomických, sociálnych, o ktorých sa tak
veľa nebavíme. Ale o jednej veci či možno v škole Slovenskej republiky v
učebných pomôckach a v učebniciach vydaných Slovenskou republikou mať, toto
jediný problém v zákone dneska, slovenský kmeň v názve miest a obcí 90 rokov uznaných,
realizovaných a predtým niekoľko storočí uznaných a realizovaných. Toto je čo?
Aký zásadný problém slovensko-maďarských vzťahov? Tento vznikol absolútne
umelo, je sem dovlečený. Ale má vzbudzovať nepokoj, napätie. A ešte jedna
poznámka k záveru. Pozrite sa vždy, keď je situácia v Maďarsku je situácia
nedobrá, bude horšia. Keď je situácia takáto zlá tak nastupujú nielen
radikalisti, ale potrebujú voľajako ľudí zjednotiť. Za čím? Za
nacionalistickými heslami. Tam sa zjednocujú najlepšie. Vyvolať pocit ohrozenia.
Niekto je proti nim, niekto im chce škodiť. Je to sprostá demagógia, ale je to
reálny fakt dneska. Kto tomu čelí? A tam čelenie z vašej strany veľmi slabé.
Keď vystúpi Jano Slota a keby to pohnojil tieto veci. Naopak, podporí ich,
namiesto, aby ich potlačil. A tiež sú medzi nami diskusie, že takto dlho a
ďalej nemôže byť. A nakoniec SMK pomáha. Vytvára ten pocit ohrozenia, dáva tých
ľudí dohromady. Nie je dobre ani to, že nám na Slovensku nie je diferenciácia
ľavicových strán a pravicových strán. Je jedna strana a jedna viera. A nemôžeš
mať výnimku, lebo ťa to ohrozí. Ani takáto politika, ani takýto vývoj nie je
tam najšťastnejší. Takže po tejto stránke nie som takýto rád. Počul som názory,
a to mi vstávali vlasy dupkom, keď niekto hovoril, že nech sa prídu nejaké
medzinárodné jednotky dávať nejaký poriadok tu alebo nejakú správu.
Viete jeden obrázok je taký, ktorý nás zachytáva s Václavom Klausom v Brne ako
sedíme pod jedným veľkým stromom a spolu sa rozprávame. Novinári to urobili
kdesi zďaleka zozadu. Základná otázka, ktorú sme vtedy riešili bola či vieme
spolužitie Čechov a Slovákov vyriešiť tak, aby bolo pokojné, dobré a prinieslo
osoh obom, aj keď sa štát rozdelí. Aby to nerobil nikto tretí, aby to nerobili
radikáli, aby nechytilo živelný vývoj. Dneska môžem povedať, že závery sa
osvedčili je lepšie Čechom, je lepšie aj Slovákom. Hľadáme takýto modus juvendy
aj pre maďarský štát. Ale iný modus juvendy pre občanov Slovenskej republiky
národnosti maďarskej. Toto je vaša vlasť, tu žijete, s ňou ste spojený, tu ste
doma. Toto vám zaručuje všetko čo k tomu patrí. To je nepopierateľné právo.
Pokiaľ ide o tieto otázky tak ešte by som vám rád odovzdal jedno posolstvo
bývalého prezidenta pána Göncz, keď sa vyjadril k slovensko-maďarským vzťahom.
Tak mi povedal, vieš ja to vidím tak nakakali sme do klobúka a nosíme ten
klobúk po celej Európe, aby to teraz všetci voňali. Nekakajme už do klobúka
vlastných vzťahov. A nenosme to po Európe, aby sme smrdeli. Vyzeráme nakoniec
ako smiešni a hlúpi. A nečakajte, že toto bude mať nejakú podporu v Európe.
Objektívne to nemôže a vývoj v tomto smere nemôže nikto dopustiť. Ak by
hrozilo, že úverové zdroje, ktoré dneska poskytuje na stabilitu maďarského
štátu a maďarského hospodárstva všetky svetové organizácie mohli byť zneužité
na protislovenskú činnosť a v prípade vlády podporu neofašistických síl. Budeme
vetovať vo všetkých organizáciách, ktoré tieto zdroje poskytujú právo
poskytnúť. Najprv musí dať maďarská politika záruky, potom peniaze. Nemôže to
byť naopak. Najprv peniaze a potom bude rozmýšľať či záruky budú.
Takže postoj Ľudovej strany - HZDS je v tomto smere jednoznačný. Právny stav
je, zmeny právneho stavu odmietame, právny stav treba dodržiavať,
nestotožňujeme sa s mnohými chybami, ktoré sa stali a dejú sa a nestotožňujem
sa ani s princípmi, ktoré tu majú vyvolať pocit ohrozenia zo strany občana pre
národnosť, príslušnosť k náboženstvu, genevie alebo niečomu podobnému. Je to
cesto do pekla. Cesta, za ktorú národy zaplatili pred pár rokmi 20 mil.
mŕtvych. Ešte väčším počtom ranených, zmenami v celom systéme. Doby nie sú isté
a znovu prichádza nejaká kríza a s tým možné rôzne riešenia. Nevyťahujme
nepodstatné, nemeňme to za podstatu. Podstata je život v pokoji, vyrovnanosti,
v zdraví a v istotách týchto ľudí. Nie v neistotách. Politika, ktorá smeruje k
niečomu iné je pre HZDS neprijateľná, nech je hlásaná ktoroukoľvek stranou
akýmkoľvek jazykom. Boli sme a budeme proti nej. Sme niekde inde a rozmýšľame
nejako inak. Takže aj v danom prípade sme a budeme proti týmto návrhom zákonov,
rozhodne sme aj proti kompromisom, ktoré sa dneska prejavia. Zatiaľ ich pán
poslanec Horváth prezentoval, po mne zrejme pôjde pán predseda parlamentu
prezentovať ďalej. Nie je to súčasťou koaličnej dohody. Vládny program a
koaličné dohody hovoria o niečom inom. Každý čo berie na seba berie aj otázku
politickej zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré prijíma pred občanmi,
verejnosťou, ale aj pred niečím neúprosným pred históriou. Počúvali sme sa.
Ďakujem. Skúsme si aj rozumieť. Ďakujem. /(Potlesk.) vytláčanie vojsk viedlo k
mnohým. Prichádza rok 1968, rok demokratizácie, okupácia piatich štátov a div
sa, maďarská armáda znovu postupuje a okupuje túto čiaru. Je pravda, že
odchádza z Československa ako prvá. Ale je pravda, že okupovala presne túto
hranicu. Rok 1968 je ešte príliš živý, ešte žijú tí, čo si to pamätajú. Ako to
bolo, kedy to bolo, ako to začalo. Čiže tento historický exkurz vedie k tomu,
že vy sa nedivte. Že keď sa niečo pohne v maďarskej politike štátu. Keď maďarské
nacionalistické sily s tým vyskakujú. Že slovenskí politici zostražitejú. Sú
nedôverčiví, opatrní a dávajú na to pozor. To neznamená, že sú proti vám. Sú
proti tomu, aby sa takéto chyby v histórii ešte zopakovali, doplatili na nich
ako Slováci, tak Maďari. Sme proti takýmto veciam, ktoré by sa mali znovu
uskutočniť. Samozrejme, keď sa zakladala Európa po roku 1945 vychádzalo sa z
akých zásad. Povedali vtedy víťazné mocnosti tri veci. Defašizácia,
denacionalizácia, demilitarizácia. A dneska sa znovu dostávame k veciam, ktoré
znovu túto politickú scénu rozburujú a budia novú nedôveru. Pokiaľ ide o vzťahy
k maďarskému štátu. Sú to vzťahy úcty a spolupráce. Pán Bugár, nemáte pravdu,
keď hovoríte, že v 1998 boli vzťahy zlé, my sme boli s Gyulom Hornom osobní priatelia.
Mali sme množstvo stretnutí. Jediná medzištátna zmluva vznikla za mojej vlády.
Riešili sme množstvo problémov, zväčšil sa objem meny tovarov, naladili sme
mnohé právne predpisy, vystupovali spolu v mnohých medzinárodných vzťahoch,
vystupovali spolu v rámci V4, takže dneska nehovorte niečo, čo historicky nie
je pravda. Vyriešili sme dokonca aj zmluvu s Gabčikovo-Nagymaros, len ju
nestačil Hort podpísať, lebo prešli voľby a voľby prehral. Čo nás dneska
znepokojuje vo vzťahu k maďarskému štátu? To je nie nenávisť, ani nie len táto
historická skúsenosť. Ale reálne vidíme niekoľko faktorov. Prvý, pokiaľ ide o
politickú situáciu Maďarska, hodnotíme to tak, že vláda je nestabilná,
menšinová, odkázaná z parlamentu na parlament, na to, či zostane alebo padne.
Je isté, že socialisti voľby prehrajú. Je isté, že sa naspäť vráti Orban, ale s
ním aj Jubik a ďalšie strany. A Orbana poznám dobre ako politika. Tiež som sa s
ním stretol a rozprával. Je to nacionalista ako vyšitý. Čo to znamená, že do
politiky štátu prenesie nacionalistické prvky. Slovenská politika znovu reaguje
nedôverčivo čo sa stane. A reaguje na to tak, že hovorí opatrnejšie. Pokiaľ ide
o vaše dobré vzťahy keď ste boli vo vláde, veď 6 rokov nebolo
slovensko-maďarské rokovanie na najvyššej úrovni. Aké ste to dobré vzťahy
robili? To sú aj 4 roky vašej vlády. Za mojej vlády sme sa stretávali s Hornom
najmenej raz za kvartál. Najmenej. A dneska diskusia nie je. Hovoríte, že treba
niečo urobiť a nie kodifikovať vzťahy. Máme Slovensko-maďarskú zmluvu. Celý
problém je, že sa o nej nerozpráva, nežije sa podľa nej a nerozvíja sa táto
zmluva, ktorá dáva základy ešte ďalších 30 rokov spoluprác. Bola nadčasová v
tom období. Išli sme veľmi ďaleko. Jediný kto bol za podpory, bola SMK. Ale
táto zmluva je reálny dokument. Zodpovedajúci medzinárodnému právu. Druhé, čo
nás znepokojuje na maďarskej politike, je nástup fašistických síl
polovojenských útvarov so symbolikou ktorá je škodlivá, s heslami ktoré tu už
všetky boli, všetky boli do roku 1945. Aj uniformy, aj toto oblečenie bolo.
Napríklad ak títo ľudia v týchto uniformách prídu dneska na východné Slovensko,
čo chcú povedať Košičanom keď tesne pred vojnou na uliciach Košíc vyvraždili
500 ľudí ako Slovákov, tak Maďarov, vešali ich na stĺpy, zabíjali, zarezali na ulici,
kdekoľvek boli. Žiaden súd, žiadne obžaloby, žiadne obhajoby. Jednoducho sa
vraždilo koho sa chcelo. A je to v našom podvedomí, neopakovať to viacej,
nedovoliť, aby takéto sily tu mašírovali? Ja si nemyslím, že je to na vine, že
je tu SMK a maďarská menšina. Ja si myslím, že na vine je súčasná koalícia,
akosi bráni svoju zvrchovanosť a suverenitu, keď uvediem dva príklady. Nastúpil
sem fašistický útvar z Maďarskej republiky aj so symbolikou, pustia sa domov a
povedia, budeme ich vyšetrovať na slobode. No choďte do Budapešti v
Pavol Paška beszéde
Ďakujem pekne pani podpredsedníčka.
Dámy a páni, nie je to vôbec jednoduché nestál som pri tomto pulte ani raz, ani
dvakrát.
Ale priznám sa, že som ešte nezažil pocit aký zažívam teraz. A to nie kvôli
tomu, že by som nevedel čo chcem povedať, ale kvôli tomu ako to povedať.
A ten dôvod je, že už na minulej schôdzi v prvom čítaní, ale aj teraz od rána
od 9.00 hodine sa rinú informácie, postoje, emócie, stanoviská, o ktorých mám
často zmiešaný pocit. A priznám sa niekedy viac alebo menej súhlasím. Niekedy
mám pocit, že by som to mal striktne odmietnuť.
A ten najväčší problém ako uchopiť čosi čo skutočne považujem za potrebné
uchopiť.
Dnešná rozprava sa nesie v rovine väčšieho a hlbšieho sa ponárania do histórie,
o ktorej nikdy nikto nepochyboval, že medzi Slovákmi a Maďarmi bola veľmi
komplikovaná. A akákoľvek snaha o čoraz objektívnejšiu analýzu priniesla len
čoraz viac rozčarovania a čoraz viac názorov, ktoré viedli k čoraz väčšej
disproporcii a rozchádzaniu sa toho čo by sme chceli nazvať harmónia.
Nemám s tým problém a chcem vás ubezpečiť všetkých tých, ktorí si náhodou potom
čo prednesiem svoje stanovisko budú myslieť, že som menší vlastenec a že o tej
histórii nič neviem. A že snáď je potrebné mi tieto exkurzie robiť. Ubezpečiť,
že to všetko chápem, ale že akosi aj moja reálna politická skúsenosť hovorí, že
tadiaľto cesta nevedie.
Tá druhá rovina, ktorá sa ako tak aspoň blížila k podstate návrhu, ktorý
pripravili kolegovia poslanci z SMK a to je samotný problém jazyka a výrazu sa
tiež ale niesla častokrát aj v historizujúcom kontexte. A napriek tomu, že
prednesiem čo prednesiem chcem tiež povedať, že aj mňa znervózňuje keď niektorý
kolega z SMK vykrikuje o Felvidéku a že aj mňa napriek tomu, že som rodinný
Košičan niekedy znervózňuje, že sa používajú veci, o ktorých nie som celkom
istý, že sa používať majú.
Ale nechajme to tak. Tých emócií napriek tomu, že som rodený Košičan, niekedy znervózňuje, že sa
používajú veci, o ktorých nie som celkom istý, že sa používať majú, ale
nechajme to tak, tých emócií a tých historických a
sémanticko-jazykových exkurzov tu bolo dnes príliš veľa na to, aby som
sa im venoval. Skúsme sa pozrieť, teda kde je ten problém a prečo aj
prichádzam s návrhom, o ktorom pravdepodobne viete, že prídem a najmä
kolegovia zo Smeru - sociálnej demokracie vedia, že ho predložím,
pretože ma niektorí podporili tým, že ten pozmeňujúci návrh podpísali.
Chce mi tu niekto povedať, dámy a páni, že je to naozaj idylické? Chcem
sa spýtať, chce naozaj niekto, aby vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi boli
otvorene nepriateľské, aby sme nehľadali skôr to ako ďalej koexistovať,
ako to ako nekoexistovať? Som presvedčený, že nie. V každom z nás
latentne drieme vlastenectvo, hrdosť, čosi čo by sme veľmi radi
odprezentovali, keď je na to vhodná chvíľa, ale som presvedčený, že v
princípe nie. Kde je najväčší problém, že napriek tomu, že aj dnes to
tu poletovalo, akosi nechceme rozlíšiť, čo je to maďarsko-maďarský
problém? A aký je problém, ak niekto hovorí o napätých
maďarsko-slovenských vzťahoch?
Bavíme sa o kom? O rodine
Horvátovcov, Kleinovcov vo Vyšnom Oreší alebo niekde tuto v Šamoríne,
alebo kde. Ja myslím, že nie a dúfam, že nie. A preto aj tá racionalita
toho, s čím prichádzam, je trošku iná ako to tu dnes odznelo. Poďme
otvorene hovoriť o tom, kde je napätie v maďarsko-slovenských vzťahoch
a poďme hľadať racionálnu odpoveď na to, kde treba používať takú mieru
rezistencie, ktorá je nevyhnutná k potvrdeniu našej vlastnej slovenskej
identity, štátnej, štátotvornej, národnej a nemíňajme energiu, podľa
mňa, rešpektujúc všetky názory, ktoré tu dnes odzneli, tam kde to
považujem za čosi, čo úplne zbytočne narúša vzťahy. Už to myslím
povedal aj pán Mečiar a plne s ním súhlasím, pretože tí, ktorí ma
poznajú vedia, že to razím ako myšlienku. Žili sme tu a budeme tu žiť a
chceme tu žiť, čiže nebavme sa o napätí slovensko-maďarských vzťahoch
ako o napätí medzi občanmi Slovenska, národnosti maďarskej a
slovenskej, ale poďme sa pozrieť na to, čo je to napätie vo vzťahoch
medzi Maďarskom a Slovenskom a v tomto kontexte, by som rád aj ozrejmil
postoj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložím.
Problém nie je v
tom, či budeme hľadať spôsob, či ako tu bude a v maďarskom jazyku a v
slovenskom jazyku. Problém je, ako nájsť odpoveď na otázky, ktoré sa
dnes rinú spoza hraníc Slovenska. Problém je, ako rozlíšiť, čo je
politika maďarsko-maďarská a čo je politika slovenská voči menšinám,
ktoré na Slovensku žili, žijú a budú žiť v harmónii, v tolerancii a v
úcte, pretože to chcem aj ako predstaviteľ tejto vlády, a tejto vládnej
koalície prezentovať a strážiť tak ako som to aj sľúbil, keď som do
tejto funkcie nastupoval, a tak ako to robím aj na všetkých
medzinárodných fórach.
(Potlesk.)
To mám dnes odmietať
skutočne, ak prichádza názor, ako používať jazyk menšiny, ako využiť
všetky nástroje, ktoré sú dnes bežné v Európe? Nie, ale chcem odmietnuť
názory, ktoré prichádzajú a skutočne iritujú slovensko-maďarské vzťahy.
Veď, vy to veľmi dobre viete, v čom bolo napätie a znovu sa vrátim,
maďarsko-maďarská politika. Už to tu niekto dnes spomínal, ako sa
transponuje to veľké maďarstvo, ako vyvoláva napätie aj tam, kde je to
úplne zbytočné. Tomu sa bráňme, tomu venujme energiu a tomu hovorme
rázne nie a ja vám ponúknem niekoľko príkladov, prečo ak dnes chcem,
aby ste povedali, áno na úpravu, ktorú považujem za rozumnú a ktorú
prednesiem, aby sme povedali razantné nie, tam kde považujem za
nevyhnutné. A to sú všetko prejavy extrateritoriality, to sú všetko
veci, ktoré iritujú našu históriu a nútia nás aj dnes zamýšľať sa nad
tým, kde je tá miera rozumnej rezistencie, politickej rezistencie,
legitímnej politickej reprezentácie, ktorou bezpochyby dnes táto
koalícia na Slovensku je, napriek tomu, že má na niektoré riešenia
rozličné názory.
To sa mám vážne zaoberať návrhmi pána premiéra
Maďarskej republiky, ktorý príde a žiada, aby sme prioritne financovali
menšinové vzdelávanie a kultúry? No, nie, pretože som presvedčený, že
tento problém je vyriešený úplne štandardne, ak nie, neštandardne. Akým
právom nám niekto z Budapešti bude zasahovať na našom území suverénneho
štátu a žiadať od nás zmeny legislatívy, o ktorých na druhej strane,
ani sa nebudem zmieňovať, pretože by som zbytočne vyvolal kontraverziu.
To mám vážne brať návrh, aby sme zamedzili používania krajných
nacionalistických rasu, národnosť urážlivých slov vo verejnom živote?
Dámy a páni, máme Trestný zákon. Za 30 sekúnd zbalí slovenská polícia
každého, kto hanobí rasu, národ a kto vyvoláva nálady xenofóbie. Za 30
sekúnd koná minister vnútra a slovenská polícia. A to niekto myslí
vážne, z Maďarska, kde pochodujú gardy, kde sa nosia fašistické symboly
s tým, že nám bude tvrdiť ako my, tu v suverénnej Národnej rade
Slovenskej republiky, máme zmeniť našu ústavu a náš zákon?
(Potlesk.)
Tak,
to snáď nie. Na to kedykoľvek ako hrdý Slovák odpoviem, nie. Poďme
ďalej s požiadavkami. Niekto chce spochybňovať právny systém a poriadok
na Slovensku tým, že poviem, no viete čo, keď vy si neviete rady, tak
my prídeme ku vám a my vám to vyšetríme. Poďte, prídu z Maďarska a budú
vyšetrovať. No, nehnevajte sa, dámy a páni, ani sekundu nebudeme nikto
uvažovať a povieme nie. Čo je to za drzosť, čo sú to za spôsoby a kto
môže dnes v suverénnom členskom štáte Európskej únie, ktoré sa
pripojila k európskemu právu, spochybňovať náš Právny poriadok a
schopnosť našich policajných orgánov a právneho systému. Na to
povedzme, rázne nie.
Alebo niekto ide a to sme opäť v problematike
maďarsko-maďarstva, maďarsko-maďarských vzťahov, lebo tam je problém a
chcem to znovu zdôrazniť. Nedehonestujme našich občanov, či sú Maďari,
Češi, Nemci, Rusíni tým, že budeme spochybňovať akékoľvek ich právo.
Načúvajme, buďme tolerantní aj v jazyku aj v užívaní aj v identite
zachovania kultúry, ale povedzme jasné nie. Ak niekto zrazu príde a
povie, u vás to nefunguje a my chceme splnomocnenca, my chceme
ombudsmana lebo vy neviete ochrániť práva národnostných menšín. Nuž
odpoveď je, že my vieme ochrániť práva a nielen národnostných menšín,
ale tak ako je to obvyklé v Európskej únii, máme svojho ombudsmana,
ktorý dohliada na práva všetkých občanov Slovenskej republiky. Tam
povedzme nie.
Nehovoriac o tom, že úplná nehoráznosť, a to myslím
so smrteľnou vážnosťou, keď polícia zasiahne proti vagabundom na
futbalovom ihrisku, mimochodom dávam do pozornosti, ako zasiahla v
Nitre, ako zasiahla v Prešove pri zápase Slovana. Neviem, či by sme tam
nemali, podľa maďarského vzoru, začať hľadať, či v tom Prešove neboli
náhodou Rusíni? Možno keby mali Rusíni politickú reprezentáciu v
Národnej rade, tak by sme sa dozvedeli, že by prišla takisto veľká
ozvena, ako slovenský štát potláča ....
(Potlesk.)
Potláča práva,
lebo na futbale v Prešove, niekto niekoho napadol za to, že tam robil
neplechu. Dámy a páni, na toto povedzme rázne nie. Na toto povedzme
rázne nie, ale odlíšme čo je občan Slovenska a je jedno, či je Slovák,
či je Maďar, či je Róm, či je Rusín, či je Nemec, či je Čech a
načúvajme, čo ho trápi, pretože inak prosperita tejto krajiny nemôže
ísť dopredu. Tam je problém, ale buďme razantní a dôslední tam, kde sme
schopní ochrániť celistvosť, suverenitu a identitu Slovenska. Aj preto,
dámy a páni, som pripravil pozmeňujúci návrh, o ktorých všetkých tých,
ktorí chcú, aby na Slovensku žili ľudia dobre, aby sme skutočne
venovali veciam ako je rozvoj regiónov, aby ľudia riešili svoje bežné
ľudské problémy, je podľa môjho názoru a znovu to zdôrazním, vedome a
už to tu tiež dnes odznelo, možno kompromisom, ale z môjho pohľadu,
čímsi, čo je dnes nevyhnutné.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Józsefa Berényiho a Lászla Szigetiho, ktorý znie:
V
čl. 1 v prvom bode § 13 ods. 2 znie: "V súlade s právom detí a žiakov
patriacich k národným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich
materinskom jazyku, ustanovených v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj
v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku
národnostnej menšiny, uvádzajú geografické názvy nasledujúcim spôsobom.
Po a, geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku
národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku
príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou,
v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach
schválených v rokoch 2002 až 2006.
Po b, kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku.
Po
c, na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo
forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
Odôvodnenie.
Na základe takmer storočných skúseností s dvojjazyčnosťou na Slovensku,
možno dospieť k záveru, že v učebniciach národnostných menšín sa vždy
plynulo uvádzal názov v jednom jazyku a hneď za ním, v zátvorke názov v
druhom jazyku. Z aspektu spisovnosti jazyka, resp. z hľadiska pravidiel
jazyka príslušnej národnostnej menšiny, je prirodzené, že prvá forma
názvu sa uvádza v jazyku učebnice a názov v štátnom jazyku sa uvádza v
zátvorke, prípadne za lomkou. Platí to pre názvy vžité a zaužívané v
jazyku danej národnostnej menšiny. Národná rada by touto úpravou
potvrdila svoje odhodlanie plniť si svoje medzinárodné záväzky v
oblasti práv národnostných menšín a zároveň pri prispela k tomu, aby si
žiaci patriaci k národnostným menšinám, osvojili geografické názvy v
štátnom jazyku, ako aj vo svojom materinskom jazyku. Tým by im
napomohla na jednej strane k lepšej pripravenosti na komunikáciu v
slovenskom jazyku a na druhej strane k zachovaniu si svojej
národnostnej identity. Toto vás poprosím, pán spravodajca a na záver,
dámy a páni, už len, padla tu otázka, pri vystúpení pána predsedu
Ľudovej strany - HZDS Mečiara, hlavne smerom k nám, koaličnému
partnerovi.
S čím, že to vlastne ideme robiť kompromis? No,
priznám sa, že som sa to snažil popísať vo svojom vystúpení, ale
pokúsim sa aj o akúsi skratku. Viete s čím, pán Mečiar? Viete s čím,
všetci tí, ktorí máte náhodou pochybnosť, stotožniť sa s takýmto
návrhom? Toto je kompromis s našou budúcnosťou, spoločnou budúcnosťou.
Je to kompromis s toleranciou a s našou vlastnou vierou, a teraz
hovorím o nás Slovákoch, v duchovnú silu, našu silu národa, ktorý
takéto kompromisy musel robiť stáročia, aby dospel tam, kde dneska je,
ako suverénny národ v suverénnej Európe. Ďakujem pekne.
És aki idáig eljutott, az igazán megérdemel egy kis kultúrát!
